Školenie

Kurz stopovania zveri

V termíne 21.9. – 23.9.2012 uskutočnila SWS pre svojich členov, sympatizantov a ostatných záujemcov kurz stopovania zveri s Davidom Moskowitzom (USA). David je certifikovaný stopár a člen Cybertracker network, ktorá organizuje školenia po celom svete. Stopárstvo je náuka o sledovaní pobytových znakov zveri v prírode. Večer 21. septembra sme sa stretli v hoteli Borová Sihoť, kde David predstavil seba, svoju prácu a skúsenosti. Predstavil nám metodiku stopovania a rôzne pobytové znaky zveri.

Spomínaný kurz sa uskutočnil v sobotu a nedeľu priamo v teréne. Ako prvé lokality David vybral lesné a nelesné biotopy, po nich nasledovalo stopovanie pozdĺž toku rieky Váh a v bahne pri vodnej nádrži Liptovská Mara. Do terénu vyrážal David vždy pred nami, aby zabezpečil dostatočné množstvo edukačného materiálu. Pre väčšinu našej zveri je skrytý spôsob života typický. Skôr ako so samotnou zverou sme sa stretávali s rôznymi stopami a značkami. Tie, po starostlivom sledovaní nám prezradili nielen ich pôvodcu, ale aj mnoho informácií o jeho správaní. Na každej z lokalít, ktoré starostlivo David vybral, nám vyznačil plôšky, ktoré niesli znaky pobytu zveri (trus, stopy a pod.). Tie sa nachádzali napríklad v mäkšej pôde bez vegetácie, na brehu rieky, alebo vyskytujúcich sa kalužiach. Pri ich vyhľadávaní Davidovi pomáhal inštinkt a dlhoročná skúsenosť. Našimi úlohami bolo určiť pôvodcu znaku, prípadne spôsob a smer pohybu. Sledovali sme veľkosť stopy, počet a postavenie prstov, výskyt paratíc, formu vankúšikov. Tiež sme sledovali stopovú dráhu, teda vzájomné postavenie jednotlivých stôp, ktorá hovorí veľa nielen o spôsobe pohybu ako je krok, klus, cval a skok, ale aj o správaní zvieraťa a jeho vzťahu k prostrediu. So stopami vtákov sme sa tu stretávali len veľmi ojedinele, nakoľko po zemi chodia len zriedka.

Úlohou každého zúčastneného bolo odpovedať na otázky, ktoré kládol David. Každý mal dostatočné množstvo času na posúdenie a určenie znakov a identifikáciu jeho pôvodcu. Po každej úlohe nasledovala konzultácia a diskusia s Davidom, v ktorej sme sa dozvedeli pôvodcu stopy a dôsledok mylných odhadov, ak sa ich prípadne niekto z účastníkov dopustil. Dôraz sa kládol na individuálne schopnosti a rozvoj zručností každého účastníka kurzu.

Stopy

Po celý čas kurzu sme sa stretli z množstvom stôp. Od stôp medveďa, ktoré si len ťažko možno zameniť so šľapajami iného druhu zveri a v ktorej vidieť všetkých 5 prstov so silnými pazúrmi. Cez stopy vydry, ktorej sa na suchšom podklade nedostatočne odtláča piaty prst a tak môže a dochádzalo k mylnému určeniu a zameneniu so psovitými šelmami. Pre psovité šelmy (vlk, líška) sú typické odtlačky len štyroch prstov, pretože palec prednej končatiny je umiestnený tak vysoko, že sa nemôže odtlačiť a zadná končatina má u nich len štyri prsty. Počas kurzu došlo aj k situáciám, kedy sme s presnosťou neurčili pôvodcu stopy, napríklad pre jej nedostatočné a slabé odtlačenie a následné neposúdenie všetkých rozlišovacích znakov. Tieto situácie mali na svedomí stopy psa/vlka, ktoré sa veľmi podobajú. Stopa psa sa vyznačuje väčšou zovretosťou prstov, ktoré nasadajú pomerne blízko k odtlačku stredového mozoľa. Prostredné dva prsty stopy psa však bývajú na rozdiel od stopy vlka roztvorené. Pri vlkovi sú prostredné prsty posunuté výrazne dopredu pred líniu krajných prstov. Čo sa týka stopovej dráhy, typický sled stôp vlka tvorí priamku a šľapaje psa sú viac vychýlené do bokov, takže línia stôp je kľukatá. Stopa rysa a mačky sa líšili len veľkosťou, nakoľko sa svojim tvarom na seba veľmi podobajú (stopa rysa je logicky väčšia). Pri oboch druhoch nie sú v stope viditeľné žiadne pazúry.

Stopy jeleňa sa tiež nedali zameniť s rozmermi a tvarom stôp iných druhov u nás žijúcich kopytníkov. Na tvrdšom podklade jeleň zreteľne odtláča len 3. a 4. prst, ktoré sú rovnako veľké. Malý 2. a 5. prst majú posunuté vyššie a dozadu, 1. prst chýba. Len v hlbšom snehu alebo mäkšom bahne odtláča jeleň aj oválne odtlačky paratíc. Veľkosť a tvar stopy jeleňa závisí tak od veku jeleňa, ako aj od pohlavia. Jeleň má oválnejšiu stopu s tupou zaguľatenou špičkou a jelenica užšiu a kratšiu s vajcovitým tvarom a ostrejšou špičkou. U diviaka je 2. a 5. prst dobre vyvinutí a pri chôdzi sa okraje jeho ratíc dotýkajú zeme a odtláčajú sa v stope za raticami stredných prstov a bokom od nich (na rozdiel od jeleňa). V stope diviaka sú takmer za všetkých okolností zreteľné paratice. Hoci sa jeho stopa niekedy podobá svojimi rozmermi jelenej stope, avšak na rozdiel od jeleňa sa veľké paratice diviaka odtláčajú do stopy vždy tak, že presahujú jej šírku. Stopy srnca sú najčastejšie a najmenšie stopy raticovej zveri, s akými sa v našej prírode môžeme stretnúť. Sú oválne až vajcovité a nedajú sa vzhľadom na svoju veľkosť zameniť s iným druhom.

Zaujímavou "učebňou" bolo okolie vodnej nádrže Liptovská Mara. Pokles vodnej hladiny v dôsledku sucha vytvoril ideálne podmienky na "čítanie" stôp v bahne. Sledovali sme tu hlavne stopy vodného vtáctva (kačice, čajky), aj keď sa tu nachádzalo množstvo stôp cicavcov, ktoré boli detailnejšie ako ich nedostatočné a často slabo odtlačené stopy v lesných a lúčnych biotopoch. Vzhľadom na nízku hmotnosť, spôsob pohybu a etológiu vtákov sa s ich stopami nestretávame tak často, ako so stopami cicavcov. Tu, v mäkkom bahne však vtáky zanechali takmer dokonalé odtlačky. Na niektorých sme mohli pozorovať aj kožovité útvary (plávacie blany) a stopovú dráhu. Boli sme oboznámení aj s typickou stopou volavky, ktorej stopa sa vyznačuje odtlačkami všetkých štyroch prstov, ktoré sú dlhé a majú rozoznateľné pazúry.

Trus

Trus zveri je dôležitý pobytový znak, podľa ktorého sa dá spoznať nielen druh zveri, ale aj jej pohlavie, vek a zdravotný stav. Trus bylinožravcov (jeleň, srnec), ktorý sme našli obsahoval predovšetkým nestrávené zvyšky rastlín. Jeleň i srnec produkujú vzhľadom na obrovský objem prijatej potravy veľké množstvo trusu. Trus jeleňa závisí aj od ročného obdobia, teda od druhu potravy, ktorú prijímajú. My sme sa stretávali s formou jednotlivých pevných bobkov, ktoré sú v čerstvom stave tmavé a lesklé. Diviak nezanecháva trus vo forme klasických bobkov, ale ako hrudy stmelené z menších kusov nepravidelného tvaru. Po dlhšom čase tieto výkaly zosivejú a rozpadajú sa na veľké bobky.

V truse mäsožravcov, ktoré sa živia prevažne živočíšnou potravou sa často nachádzajú zvyšky nestrávenej srsti, kostí, peria alebo ratíc. Na rozdiel od bylinožravcov produkujú šelmy oveľa menej trusu. Šelmy využívajú svoj trus na značkovanie teritória na dobre viditeľných miestach, preto sme ho často počas kurzu nachádzali. Najčastejšie sme objavovali trus líšok, ale výnimku netvoril ani trus lasicovitých šeliem, mačky a medveďa.

Iné pobytové znaky

Hoci ako s najčastejším znakom pobytu zveri sme sa stretávali s jej stopami, sledovali sme aj chodníky zveri, úkryty, zvyšky potravy a trus. Výskyt jednotlivých druhov nám dokázali ale aj nálezy peria (holub plúžik), nálezy zvyškov srsti (jeleň lesný), optické značky (diviak lesný) a zvukové prejavy (jeleň lesný). Výskyt množstva iných pobytových znakov, s ktorými sme sa stretávali počas kurzu súvisel hlavne so spôsobom získavania potravy, teritoriálneho a reprodukčného správania sa zveri.

Tak sme objavovali obhryzy a ohryzy na rôznych častiach drevín, ktoré patria k typickým znakom výskytu jelenej a srnčej zveri. K charakteristickým znakom, ktorý prezrádzal výskyt jelenej zveri boli tiež nachádzané kalužiská, kde sa jelenia zver ochladzuje a zbavuje ektoparazitov. Na týchto miestach bolo cítiť jelení pach, pretože slúžia aj na pachovú komunikáciu. Výskyt jelenej zveri nepriamo potvrdzovala aj vypĺznutá srsť. Ďalším sledovaným znakom počas kurzu patrili bahniská diviakov a otieracie stromy, ktoré slúžia jednak na otieranie zaschnutého blata po bahnení, ale tiež ako pachové značky na označenie teritória. Otieracie stromy diviakov a jeleňou možno rozoznať podľa výšky zablatenej kôry. Otierky diviačej zveri siahajú do výšky asi 1 metra, u jelenej zveri do výšky 2 metrov. Zaznamenali sme tiež výskyt otlčených a odretých kmienkov drevín, na ktorých si v čase zrenia parožia jelene a srnce vytĺkali zaschnuté zvyšky lyka. Jeleň tiež počas ruje často obíja parožie o konáre stromov a krov, čím na nich zanecháva neprehliadnuteľné pobytové znaky. Výskyt veverice nám prezrádzali rozstrapkané vretená šišiek, pretože jej semená sú spolu s lieskovými orechmi vyhľadávanou pochúťkou veveríc. Narozdiel od ďatlovitých, ktoré vyzobávajú semená priamo zo šišiek, aby sa veverice dostali k semenám vytrhávajú zo šišiek jednotlivé šupiny. Medzi akustické prejavy zveri, ktoré sme počuli patrilo ručanie jeleňov, nakoľko práve v čase ruje prebiehala ruja.

David nás zoznámil s rôznymi technikami a spôsobmi, ako nájsť a porozumieť aj tím najskrytejším a najnenápadnejším znakom činnosti zvierat v prírode. Predstavil nám umenie sledovania pobytových znakov zveri a pozorovania samotných zvierat v prirodzenom prostredí tak, aby pre nás bolo nielen vzrušujúcim zážitkom, ale malo hodnotu aj pre našu prípadnú výskumnú a vedeckú činnosť. Ďakujeme David a tešíme sa na ďalší kurz.

Text: Jaroslav Slašťan
Foto: Robin Rigg