Stanovisko k určeniu kvóty lovu vlka v 2018/2019
Dňa 25.10.2018 sa uskutočnilo zasadnutie pracovnej skupiny pre určenie kvóty lovu vlka dravého a stanovenie podmienok lovu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR následne určilo ročnú kvótu v poľovníckej sezóne 2018/2019 v celkovom počte 70 vlkov.
Úlohou členov pracovnej skupiny je predkladať podklady pre rokovanie, vyplývajúce z Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, ktorý bol schválený Ministerstvom životného prostredia SR v roku 2016. Keďže generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva vymenoval predsedu spoločnosti Slovak Wildlife Society (SWS) Robin Rigg za člena pracovnej skupiny, mali sme možnosť zúčastniť sa na rokovaniach a prezentovať výsledky z monitoringu vlka za obdobie 2010–2018.
Našou prvou prioritou, v súlade s odporúčaniami Európskej komisie ako aj Svetovej únie ochrany prírody – Iniciatíva pre veľkej šelmy v Európe (IUCN – LCIE), je zabezpečiť, aby bol manažment vlka na Slovensku udržateľný a založený na spoľahlivých, objektívnych faktoch. Uznávame však aj potrebu nájsť kompromisy medzi ochranou prírody a ľudskými činnosťami vrátane poľovníctva a poľnohospodárstva.
Na úvod radi konštatujeme, že populácii vlka sa na Slovensku darí, čoho dôkazom je dlhodobý trend početnosti (obraz 1), rozšírenia sa areálu výskytu ako aj zhoda pracovníkov Národného lesníckeho centra a našej organizácie o stave populácie vlka, ktorá je na území Slovenska v súčasnosti stabilná až narastajúca.
Obraz 1 Vývoj populácie vlka na Slovensku (zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka)
Stanovenie kvóty 70 jedincov vnímame pozitívne v historickom kontexte. Nemali by sme zabúdať aká bola situácia pred 50-timi rokmi, kedy bol vlk prenasledovaný a mohol byť zabitý kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Od roku 1975 sa začal regulovať lov a vlci už nesmeli byť trávení a chytaní do pascí. Ďalšia výrazná zmena nastala od roku 2009, kedy sa prvýkrát určila kvóta odstrelu. Táto bola však vysoko nastavená (120 až 150 jedincov) vzhľadom na vtedajší stav vlkov. Po intervencii Európskej komisie v roku 2013 sa situácia radikálne zmenila, lebo sa znížila kvóta takmer na polovicu a sprísnili sa podmienky lovu. Bola zavedená povinnosť obhliadky na mieste odstrelu a zákaz loviť v chránených územiach európskeho významu, v pohraničných oblastiach ako aj pri spoločných poľovačkách. Vďaka týmto opatreniam počet zastrelených vlkov výrazne klesol (obraz 2).
Obraz 2 Výška kvóty ako aj počty odstrelených vlkov (zdroj: Poľovnícka štatistická ročenka)
Rozhodnutie o výške kvóty odstrelu vlka dravého robí generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, ktorý má ťažkú úlohu nájsť kompromis medzi požiadavkami rôznych záujmových skupín – predovšetkým poľovníkov, farmárov či ochrancov prírody. I keď pracovnej skupine dominujú zástupcovia poľovníkov, na zasadnutí boli aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, Zväzu chovateľov, mimovládnych a výskumných organizácií. Generálny riaditeľ umožnil každému vystúpiť s relevantnými dátami a argumentmi.
V rámci daného času Robin Rigg, predseda spoločnosti SWS, vystúpil s prezentáciou, z ktorej vyplývalo, že na základe genetického výskumu je kvóta odstrelu 70 vlkov na populačnej úrovni pravdepodobne udržateľná. Tento údaj sa zhodoval s výsledkami, ku ktorému dospeli vedci z Národného lesníckeho centra na základe monitorovania prírastku vlčej populácie.
Návrh kvóty
Na základe faktu, že vlk je predátorom v súčasnosti premnoženej jelenej a diviačej zvery, ktorej populácia neustále narastá a spôsobuje vysoké škody v poľnohospodárstve a v lesoch, spoločnosť SWS navrhla znížiť kvótu o 75% oproti minulému roku, teda na 20 jedincov, s dodržaním zásad podmienok lovu uvedených v Programe starostlivosti o vlka. V prípade, ak by tento návrh prešiel, dosiahli by sme historické minimum.
Štátna ochrana prírody, ktorá prišla s "dočasným riešením" nulovej kvóty, neposkytla relevantné dáta ku svojmu návrhu a nepresvedčila ostatných členov pracovnej skupiny. Zástupca LZ VLK takisto nepresvedčil keďže nepredniesol pred členmi na stretnutí žiadne relevantné materiály, ktoré by mohli prispieť ku zníženiu kvóty odstrelu vlka na Slovensku. Na druhej strane boli návrhy od zástupcov poľovníckej komunity, ktoré sa pohybovali od 110 do 160 jedincov.
Ako kompromis medzi všetkými záujmovými skupinami sa stanovila kvóta 70 vlkov, čo je o 6 menej ako minulého roku a podľa najlepších dostupných informácií je na udržateľnej úrovni. Toto číslo dokazuje zlepšenie schopnosti prijať kompromis, ochotu dohodnúť sa a kvótu stanoviť na základe výsledkov vedeckých výskumov. Zároveň to vnímame ako výrazný kvalitatívny posun v zmene prístupu kompetentných orgánov ale aj poľovníkov.
Robin Rigg BA MSc.
Predseda, Slovak Wildlife Society (SWS)
Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou
Čo robíme
SWS realizuje najdlhšie prebiehajúci systematický monitoring zameraný na vlka na území Slovenska. Už od roku 2010 študujeme vlka ako aj rysa neinvazívnymi metódami ako je stopovanie, genetická analýza a fotopasce. V spolupráci s prvotriednym výskumných strediskom na Univerzite v Ľjubľane /Slovinsko/ a jej špecialistami na molekulárnu genetiku sledujeme populáciu vlka v modelovom území Liptova. Naše výsledky na 95% indikujú, že na Liptove žije v ôsmych svorkách /rodinách/ 46 – 53 vlkov. V období 2016 – 2018 vykazovala populácia stabilitu.
Vďaka precíznosti nášho vedeckého výskumu dokážeme sledovať príbuzenské vzťahy medzi vlkmi a v niektorých prípadoch dokonca aj ich pohyb v území bez použitia telemetrie. Slovensko a jej vlčia populácia je vďaka dosiahnutým výsledkom prezentované na prestížnych európskych fórach a vnímané pozitívne.
