Dastin a Dag
Záchrana
Na jar 2002 Jaroslav Molčan, baník a poľovník, našiel v lese, ako si vtedy myslel, opustené šteňatá psa. Stalo sa tak v Stolických vrchoch na východe Slovenska, neďaleko Dobšinej. Šteňatá boli veľmi mladé a ešte stále slepé. Iba dvaja z nich boli nažive, a tak si ich vzal domov a staral sa o ne spolu s manželkou. Kŕmili ich kozím mliekom. Ako však rástli, manželia si všimli, že šteňatá, obaja samce, mali veľmi veľké laby a uvedomili si, že v skutočnosti sú to vlci. Upovedomili preto príslušné orgány, kde boli poučení, že vlastnenie chránených druhov ako sú vlci, je na Slovensku nezákonné. Ale keďže neexistovala žiadna vhodná inštitúcia kde by mohli šteňatá umiestniť, ostali naďalej u nich.
Pán Molčan postavil malú klietku pre šteňatá, s rozmermi 3 x 2 metre, aj s búdou. On a jeho manželka sa o vlky starali a dali mená Dastin a Dag. Brali ich na prechádzky a platili za ich veterinárne ošetrenia. Vlci sa ani raz nepokúsili zaútočiť na voľne žijúce zvieratá kým boli na prechádzke. Keď boli pustení z vodítka, vždy sa vrátili späť, aj keď niekedy im to trvalo aj niekoľko hodín. Problémy nastali vtedy, keď zabili niekoľko kurčiat v obci a pri jednej príležitosti bol pohryzený syn pána Molčana. Vlci tiež ohrozovali niekoľko ďalších ľudí, nemali radi najmä tých, ktorí skonzumovali alkohol, hoci boli vždy priateľskí k väčšine návštevníkov.
Keď sa ich rodinný pes – fenka hárala, vlci sa snažili o to, aby sa k nej nikto nepriblížil a zabili pritom jednu z rodinných mačiek. Počas sporu s niektorými susedskými psami v obci, jeden z vlkov uchopil psa do papule a silno s ním zatriasol, ale nezabil ho ani vážne neporanil. Po nejakej dobe sa Molčanovci rozhodli skončiť s prechádzkami, pretože sa obávali, že by mohli nastať vážnejšie problémy ak by sa stretli s inými psami. Aj keď stále umožnili vlkom výbeh v záhrade, postupne si začali uvedomovať, že by bolo lepšie, ak by pre nich našli menej stiestnené a legálne priestory.
Hľadanie nového domova
Na začiatku roka 2006 nás slovenské úrady požiadali, aby sme im pomohli pri hľadaní nového domova pre dva vlky. Nájsť vhodné priestory pre veľké šelmy ako sú vlci a medvede je vždy ťažké a orgány štátnej ochrany prírody neboli schopné nájsť pre ne vhodné miesto na Slovensku. Preto sme upozornili našich partnerov, nadácie Wolves and Humans Foundation a Born Free Foundation. Spoločnými silami sme sa pustili do kontaktovania rôznych organizácii po celej Európe a snažili sme sa nájsť im vhodný domov, ale nikto nám nevedel pomôcť.
Po niekoľkých mesiacoch neúspešného hľadania, keď budúcnosť vlkov vyzerala bezútešne, sa nám ozval Arcturos, grécka environmentálna organizácia, zaoberajúca sa udržateľným rozvojom a starostlivosťou o chránené územia. Ponúkli nám miesto v ich vlčej rezervácii so siedmimi hektármi dubového lesa v nadmorskej výške 600 m v Aetos Florina, v severo-západnom Grécku. Rezervácia je súčasťou Arcturos Environmental Centre, ktoré zahŕňa aj rezerváciu pre medvede, informačné centrum a chovateľskú stanicu pastierskych strážnych psov.
Keď boli základné podmienky presunu vlkov zo Slovenska do Grécka dohodnuté, s finančnou podporou nadácii Born Free Foundation a Wolves and Humans Foundation, sme pracovali na potrebných povoleniach a procedúrach. Spolupracovali sme s organizáciami ako Štátna ochrana prírody SR, Národný park Slovenský kras, ZOO Bojnice, Obvodný úrad životného prostredia v Rožňave, Ministerstvo životného prostredia SR a vedeckými orgánmi CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín) v Grécku aj na Slovensku. Potrebovali sme zaobstarať prepravné klietky vhodné na leteckú prepravu vlkov, ako aj certifikáty na export a import z úradov CITES. Vlci museli podstúpiť všetky potrebné lekárske prehliadky a procedúry, vrátane očkovania proti besnote a rôznym parazitom a taktiež boli vybavení digitálnymi mikročipmi.
Konečne začiatkom novembra, po zdĺhavom byrokratickom vybavovaní, boli všetky potrebné opatrenia zabezpečené a vlci boli oficiálne zabavení orgánmi štátnej správy (aj keď v praxi to nebolo nutné) a prenesení letecky z Košíc cez Prahu do Thessaloniki (Solún).
Cesta do Grécka
Ráno 15. novembra, po tom čo sme sa na poslednú chvíľu rozhodli nepoužiť sedatívum, sa nám po určitom prehováraní a zápasení podarilo vlky dostať do prepravných klietok a dorazili na letisko v Košiciach. Boli sprevádzaní Robinom Riggom z SWS a Tasosom Amaslidisom, veterinárom z Arcturos, aby zabezpečili vlkom čo najväčšie pohodlie počas ich náročnej 24-hodinovej cesty. Príbeh vzbudil záujem médií z rozhlasových staníc aj slovenského najpredávanejšieho denníka a na letisku sa zhromaždil kŕdeľ novinárov, aby odprevadili vlky do ich nového domova.
Po príchode do Thessaloniki boli prevezení nákladným autom do rezervácie vo Florine. Vlci vydržali v debnách bez väčších problémov, aj keď Dastin utrpel menšie zranenie na nohe, keď odtrhol nádobu na vodu vo vnútri svojej klietky. Nakoniec 16. novembra ráno o 4.45 hod dorazili do cieľa. Vlci boli ponechaní v prepravných klietkach na tichom mieste až do svitania, aby sa zotavili.
Dastin a Dag boli následne vypustení do oddelených ale susediacich ohrád. Dastin bez váhania vyšiel zo svojej prepravnej klietky, aby preskúmal svoje nové okolie, ale Dag bol spočiatku plachý a nervózny a potreboval trochu prehovárania. Po troch dňoch aklimatizácie boli opäť zjednotení vo väčšej ohrade. Dag bol zase viac zdráhavý ako Dastin pri vstupe do nového prostredia, ale akonáhle boli obaja v ohrade, rýchlo sa uvoľnili a pustili sa do prieskumu. Po pol hodine obaja vlci pobehovali okolo ohrady so zvihnutými chvostmi a ako sa zdalo už udomácnení vo svojom novom domove v Grécku.
Veľké poďakovanie patrí všetkým, ktorým záležalo na osude vlkov a urobili všetko preto, aby ich príbeh mal šťastný koniec.
Novinky z roku 2010
Podľa Nicka Grammenopoulosa, manažéra centra Arcturos Environmental Centre v Grécku, sa Dastinovi a Dagovi, dvom vlkom, ktorým sme v roku 2006 pomohli nájsť nový domov, darí veľmi dobre v ich novom prostredí. V zime 2009-2010 boli úspešne premiestnení do vlčej rezervácie v Agrapidia. Dastin bol presunutý ako prvý a mal tak možnosť ako prvý preskúmať ich nové územie a stretnúť nového "spolubývajúceho" Siriosa. Okamžite sa cítil ako doma a je veľmi sebaistý a aktívny v novej ohrade. Dag prišiel o niekoľko týždňov neskôr a na začiatku bol veľmi váhavý a trochu sa bál vyjsť von z malej ohrady, ktorá slúžila ako umelý brloh. Ale nakoniec začal aj on skúmať nový priestor a dvaja bratia teraz vyzerajú veľmi šťastne. Ich výbeh je veľký asi jeden hektár a je plný stromov, kríkov a skál, čo je riadny rozdiel od psej búdy a záhrady na východnom Slovenku, kde žili štyri roky.
Tak sa zdá, že Dag sa stal vodcom svorky: stále má chvost hore, prvý sa nažerie a zachováva si dominantný postoj voči druhým. Vzťah medzi vlkmi je veľmi dobrý. Dag a Dastin trávia spolu veľa času a nemajú problém s akceptovaním Siriosa blízko seba. Sirios je dospelý vlk, oveľa viac samotársky, ale s veľmi dobrou povahou. Všetky tri vlky teraz vytvorili novú svorku, ktorú v rezervácii nazvali Dagova svorka. Majú tiež veľmi dobré vzťahy s ostatnými vlkmi, ktoré môžu vidieť v iných častiach rezervácie, aj keď s nimi nemôžu mať priamy fyzický kontakt. Trávia veľa času hraním sa s Lykom a Bellou, ktorí žijú v susednom výbehu.
Pre viac informácií navštívte internetovú stránku Arcturos.
